Svet

UNESCO varovalo Trumpa. Nemá zabúdať na zmluvy

Donald Trump dnes pohrozil Iránu, že v prípade akýchkoľvek odvetných akcií môže Trump vydať príkaz na ničenie pamiatok Iránu.

Takmer okamžite však prišla reakcia z UNESCO. Generálna riaditeľka UNESCO Audrey Azoulayová dnes prijala veľvyslanca Iránskej islamskej republiky Ahmada Jalaliho.

Po stretnutí vydalo UNESCO tlačovú správu v ktorej okrem iného upozorňuje na zmluvy, ktorými sú viazané aj Spojené štáty. Obe krajiny sú viazané Dohovorom o ochrane kultúrnych hodnôt v prípade ozbrojeného konfliktu z roku 1954 a Dohovoru o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva z roku 1972.

Dohovor z roku 1972 okrem iného ustanovuje, že každý zmluvný štát „sa zaväzuje, že neprijme žiadne úmyselné opatrenia, ktoré by mohli priamo alebo nepriamo poškodiť kultúrne a prírodné dedičstvo […] nachádzajúce sa na území ostatných zmluvných štátov tohto dohovoru.“

Generálna riaditeľka tiež pripomenula podmienky rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 2347, ktorá bola jednomyseľne prijatá v roku 2017 a ktorá odsudzuje akty ničenia kultúrneho dedičstva.

O obmedzení vojenských právomocí amerického prezidenta Donalda Trumpa bude zrejme hlasovať aj Kongres. Predsedníčka Snemovne reprezentantov o tom informovala kongresmanov  Demokratickej strany.

Viac sa dočítate v našich článkoch:

Kongres bude hlasovať o obmedzí vojenských právomocí Trumpa

Trump opäť hrozil Iránu. Chce ničiť ich pamiatky

Kapitán Danko chcel zachraňovať. Aj keď ho o pomoc nik nežiadal

Trump odkázal Iránu: Máme zameraných 52 iránskych cieľov. Napätie sa stupňuje

Ďalších 3000 amerických vojakov mieri na Blízky východ

Expertka OSN: zabitie Sulejmáního mohlo byť nelegálne

Trump si zahráva s ohňom. Američania zabili iránskeho generála

Iracký premiér žiada odchod cudzích vojsk

Trump odkázal Iránu: Máme zameraných 52 iránskych cieľov. Napätie sa stupňuje

Americký prezident Donald Trump opäť stupňuje napätie medzi USA a Iránom. Cez Twitter napísal, že USA majú zamerané ciele v Iráne.

Po americkom útoku a zabití iránskeho generála Sulejmáního vyzývali mnohé štáty hlavne na zmiernenie napätia medzi USA Iránom. Trump však svojej výbušnej povesti nezostal nič dlžný a Iránu pohrozil útokmi.

Trump na Twitteri uverejnil príspevok v ktorom uviedol, že v prípade útoku na americké ciele alebo amerických občanov, tak majú USA zameraných 52 cieľov v Iráne.

„Nech toto slúži ako varovanie. Pokiaľ Irán udrie na akýchkoľvek Američanov alebo americký majetok, máme zameraných 52 iránskych cieľov (predstavujúcich 52 amerických rukojemníkov, ktorých pred mnohými rokmi zajal Irán), niektoré z nich sú vysokopostavené a dôležité pre Irán a iránsku kultúru. Tieto ciele ako aj samotný Irán zasiahneme veľmi rýchlo a veľmi tvrdo. USA si neprajú akékoľvek ďalšie vyhrážky!“ uviedol Trump na sociálnej sieti Twitter.

https://twitter.com/realDonaldTrump/status/1213593974679769093

Protizákonný útok?

Po útoku americkej armády, ktorý prikázal samotný Trump, sa stále častejšie ozývajú hlasy o porušení medzinárodného práva.

Podobnú rétoriku zvolila napríklad splnomocnenkyňa pre ľudské práva OSN, ktorá uviedla, že Američania útokom zrejme porušili medzinárodné zmluvy.

Američania by mali právo zaútočiť ak by USA hrozilo bezprostredné riziko. Avšak Trump nepriniesol žiadne dôkazy, okrem príspevkov na Twitteri, ktoré by dokazovali bezprostredne hroziace riziko.

Navyše Američania pri útoku zabili aj ďalšie osoby okrem Sulejmáního čo je už samo o sebe porušením medzinárodného práva.

Zíde sa bezpečnostná rada

Pre stúpajúce napätie na Blízkom východe sa dnes zíde aj Bezpečnostná rada SR. Slovensko má totiž v Iraku vojakov, ktorí sa podieľali na výcviku irackých policajných síl.

STRETNUTIE S PREDSTAVITEĽMI BEZPEČNOSTNÝCH ZLOŽIEKO 14.00 hod sa stretnem s ministrom obrany SR, náčelníkom…

Uverejnil používateľ Peter Pellegrini Nedeľa 5. januára 2020

Premiér Peter Pellegrini na sociálnej sieti Facebook zároveň uviedol, že vládny špeciál je pripravený vyzdvihnúť slovenských vojakov v Iraku.

„V súvislosti s aktuálnou situáciou na Blízkom východe chcem uistiť, že vládny špeciál je pripravený kedykoľvek vyzdvihnúť siedmich slovenských vojakov slúžiacich na misii v Iraku. Bezpečnosť našich vojakov, ale aj všetkých občanov Slovenska, ktorí sa teraz nachádzajú v Iraku, je pre vládu prioritou číslo jeden. Všetky kroky budeme koordinovať s rezortmi obrany, vnútra a zahraničných vecí SR,“ uviedol na Facebooku premiér Peter Pellegrini.

Pre ničivé požiare Austrália po prvýkrát mobilizuje.

Pre požiare, ktoré pustošia Austráliu už niekoľko mesiacov bude po prvýkrát v histórii Austrália mobilizovať záložníkov.

Do boja s ničivými požiarmi v Austrálii sa pripojí aj 3000 záložníkov austrálskej armády. Austrália po prvýkrát vo svojej histórii mobilizuje záložníkov. Informoval o tom austrálsky premiér Scott Morrison a tiež austrálska ministerka obrany Linda Reynoldsová.

Ničivé požiare, pustošia Austráliu už od septembra zasiahli územie väčšie ako 5,25 milióna hektárov. Navyše zničili takmer dve tisícky domov a navyše si už vyžiadali 22 ľudských životov. Požiare samozrejme napáchali aj obrovské škody na životnom prostredí a niektoré oblasti sa budú z požiarov spamätávať aj desiatky rokov.

Vláda navyše vyčlení na boj s požiarmi ďalších 20 miliónov austrálskych dolárov. Tie budú použité prioritne na hradenie nákladov na prenájom lietadiel, ktoré požiarnici pri hasení požiarov používajú.

Expertka OSN: zabitie Sulejmáního mohlo byť nelegálne

Americká armáda dnes na príkaz amerického prezidenta Donalda Trumpa zabila v Bagdade iránskeho generála Gásema Sulejmáního.

Takmer okamžite krok amerického prezidenta kritizovala demokratická strana. K prípadu sa vyjadrila aj osobitná spravodajkyňa pre ľudské práva Agnes Callamardová.

Podľa jej názoru by síce mala americká administratíva právo zasiahnuť, avšak iba v prípade bezprostredne hroziaceho rizika.

V tomto prípade administratíva prezidenta Trumpa však hovorila o tom, že chcela zabrániť možným budúcim hrozbám zo strany Iránu.

Podľa názoru osobitnej ochrankyne práv je však použitie dronov v takýchto prípadoch nelegálne. A práve na odstránenie Sulejmáního použila americká armáda drony.

Callamardová upozornila aj na ďalšie obete útoku americkej armády. Ak totiž pri útoku zomreli iné osoby ako samotný generál môže to byť nelegálne. „Svojvoľným odmietnutím života a môže znamenať, že štát alebo jednotlivec ponesie trestnú zodpovednosť,“ uviedla Callamardová.

Po útoku sa mnohé štáty a tiež NATO obávajú eskalácie napätia. Mnohé, najmä európske štáty, vyzývajú k upokojeniu situácie.

Trump si zahráva s ohňom. Američania zabili iránskeho generála

Pri útoku na vojenský konvoj neďaleko Bagdadu zabili američania iránskeho veliteľa špciálných jednotiek Solejmáního.

Okrem toho pri útoku zomrel aj Abú Mahdí al-Muhandis, zástupca veliteľa Ľudových mobilizačných síl.

Útok sa odohral priamo na príkaz amerického prezidenta Donalda Trumpa.

Na príkaz amerického prezidenta Donalda Trumpa zabila americká armáda neďaleko letiska v Bagdade iránskeho generála  a veliteľa špeciálnych jednotiek.

Pri leteckom útoku na konvoj približujúci sa k letisku v Bagdade bol v piatok skoro ráno zabitý iránsky generálmajor Gásem Solejmání, veliteľ špeciálnych jednotiek Quds Iránskych revolučných gárd, a Abú Mahdí al-Muhandis, zástupca veliteľa Ľudových mobilizačných síl.

Obaja sa stali terčom úroku dronu americkej armády priamo na príkaz amerického prezidenta Donalda Trumpa. Potvrdili to zdroje priamo z Pentagónu.

Na letisku

„Presný útok dronu zasiahol dve vozidlá na letisku v Bagdade,“ povedal zdroj priamo z Pentagonu. Išlo práve o konvoj, ktorý sa blížil k letisku.

Do oblasti Bagdadu smeruje aj 750 vojakov, ktorí sa majú podieľať na ochrane americkej ambasády v Bagdade a pomôcť tak príslušníkom námorných síl, ktorí sú už na mieste.

„Budú smerovať k americkej ambasáde, aby tam pomáhali príslušníkom námornej pechoty, ktorí prišli už v uplynulých dňoch.“ Uviedli Američania po útoku na konvoj.

Ambasáda: opustite Irak

Iránske revolučné gardy Solejmáního smrť potvrdili. Novým veliteľom iránskych špeciálnych jednotiek Kuds sa stal brigádny generál Esmail Kaan, ktorého vymenoval iránsky najvyšší duchovný vodca ajatolláh Alí Chameneí.

Americká ambasáda v Bagdade už vyzvala amerických občanov aby urýchlene opustili krajinu. Ideálne letecky a ak nie letecky tak aby utiekli do okolitých krajín.

„Občania Spojených štátov by mali odcestovať letecky, kým je to možné, a ak nie, tak do iných krajín po zemi,“ uviedla to americká ambasáda vo svojom vyhlásení.

Chameneí sľúbil tvrdú odplatu

Americká akcia vyvolala v Iráne obrovskú vlnu nevole a kritiky. Navyše Trump svojim činom destabilizoval situáciu v regióne.

Iránsky najvyšší vodca Chameneí už Američanom sľúbil tvrdú odplatu. „Mučenícka smrť bola cenou za jeho neustále úsilie počas všetkých tých rokov,“ uviedol na Twitteri Chameneí.

Zároveň dodal, že tých čo majú na rukách Solejmáního krv čaká krutá odplata. Podobne sa vyjadril aj iránsky prezident

„Niet pochýb o tom, že veľký iránsky štát a iné slobodné krajiny tohto regiónu sa pomstia za tento príšerný kriminálny čin zločinnej Ameriky,“ uviedol Hasan Rúhání, iránsky prezident.

Rozdelil Kongres

Americký útok rozdelil aj Kongres. Proti útoku sa postavili demokratickí politici a naopak útok obhajovali republikánski politici.

Útok odsúdila demokratická predsedníčka Snemovne reprezentantov amerického Kongresu Nancy Pelosiová. „Nálet z dnešnej noci môže spôsobiť ďalšie nebezpečenstvo eskalácie násilia. Amerika – a ani svet – si nemôžu dovoliť, aby napätie eskalovalo až do bodu, odkiaľ nebude návratu,“ uviedla Pelosiová vo svojom vyhlásení.

Navyše vyzvala administratívu amerického prezidenta Donalda Trumpa aby okamžite informovala o situácii Kongres. Trump totiž dopredu útok s Kongresom nijako nekonzultoval.

Iný názor však na útok majú členovia republikánov. „S prejavom odhodlania a sily sme zasiahli vodcu tých, ktorí útočia na naše suverénne územia Spojených štátov,“ uviedol naopak vo vyhlásení líder republikánov v Snemovni reprezentantov Kevin McCarthy.

Mal informovať, svet vyzýva na pokoj

Rezolúcia o vojenských silách pritom prezidentovi USA prikazuje aby americký Kongres informoval o zapojení amerických vojenských síl do vojenskej akcie 48 hodín dopredu.

Útok americkej armády iba zvýšil napätie v systéme a väčšina európskych krajín vyzýva práve na zmiernenie napätia medzi USA a Iránom. Francúzsko aj Nemecko situáciu po útoku amerických ozbrojených síl sledujú.

Rovnako situáciu sleduje aj NATO. Za prioritu označil hovorca NATO hlavne bezpečnosť svojich ľudí v regióne. „Ďalej prijímame všetky potrebné opatrenia,“ povedal hovorca NATO po útoku amerických ozbrojených síl.

Trump to nemusí mať jednoduché ani v Senáte. Impeachment stojí na mŕtvom bode

Jedným z historických momentov v prípade USA sa v minulom roku určite stalo schválenie ústavnej žaloby na prezidenta Donalda Trumpa. Ani v Senáte to nemusí mať jednoduché.

Až Senát môže zbaviť Trumpa funkcie no vzhľadom na rozloženie síl je to nepravdepodobné.

Niektorým senátorom sa však nepáči postup predsedu Senátu, ktorý nechce na rokovanie predvolať svedkov.

Trump je tretím prezidentom USA, ktorý čelí ústavnej žalobe. Môže byť prvým, ktorý bude v rovnakom roku opätovne prezidentom.

Ešte v decembri minulého roka schválila Snemovňa reprezentantov amerického Kongresu znenie obžaloby amerického prezidenta Donalda Trumpa. Demokratmi ovládaná Snemovňa reprezentantov obvinila republikánskeho prezidenta hneď v dvoch bodoch.

Prvým je jeho údajná snaha prezidenta zdiskreditovať jedného zo svojich politických rivalov v tohtoročných prezidentských voľbách a tým aj zneužitie svojich právomocí. Druhým bodov je potom je nespolupracovanie pri vyšetrovaní, ktoré viedli demokrati.

Rozhodne Senát

Donald Trump je iba tretím prezidentom USA, ktorý čelí procesu odvolávania, teda impeachmentu. Pred ním čelil procesu impeachmentu napríklad Bill Clinton.

Zbaviť funkcie prezidenta však môže svojím rozhodnutím iba Senát. V ňom majú väčšinu republikáni a tak niektorí videli v Senáte celý proces hladko. Možno sa však mýlili.

Predseda Senátu Mitch McConnell totiž už dávnejšie vyhlásil, že proces prebehne rýchlo a samozrejme v spolupráci s Bielym domom. Už po schválení žaloby v Snemovni reprezentantov sa McConnell rozhodol, že Senát si na zasadnutie nepredvolá ani svedkov. To sa však nepáči už dvom jeho stránickým kolegyniam.

Dve sú proti

Postup predsedu Senátu najprv kritizovala Lise Murkowski, ktorá v Senáte zastupuje Aljašku. Tá sa vyjadrila, že je krokmi predsedu Senátu znepokojená.

Druhou senátorkou je potom Susan Collinsová. “Podľa môjho súdu je veľmi nepatričné, aby senátori na ktorejkoľvek časti politického spektra vyhodnotili dôkazy pred tým, než ich vôbec vypočuli, pretože každý z nás zloží prísahu, a tú prísahu beriem veľmi vážne ako súčasť nezávislej justície,” povedala Collinsová.

Aj medzi republikánmi sa nájdu odporcovia súčasného prezidenta Donalda Trumpa a jeho útočnej politiky na všetkých. Trump si vo svojom úrade už pohneval aj európskych spojencov.

Na mŕtvom bode

V každom prípade však impeachment stojí na mŕtvom bode. Predsedníčka Snemovne reprezentantov, Nancy Pelosiová, totiž do Senátu ešte neposlala text obžaloby. Senát tak nemal o čom hlasovať.

Pelosiová chce totiž od senátorov počuť ako so žalobou naložia. Za to ju niekoľko krát kritizoval aj Trump spôsobom sebe vlastným. Na Twitteri ju totiž nazval ako „bláznivú Nancy“.

Pelosiová však nie je viazaná žiadnym časom aby žalobu poslala na prerokovanie do Senátu. A zrejme ide aj o snahu získať prípadne niektorých republikánskych senátorov na svoju stranu. Demokrati totiž po hlasovaní o žalobe prišli v Snemovni reprezentantov o jedného člena po tom čo prebehol k republikánom.

Vylepšiť obraz

Pred blížiacimi sa prezidentskými voľbami si však aj Trump uvedomuje, že nie všetky jeho rozhodnutia vníma americká verejnosť pozitívne.

V posledný deň minulého roka napríklad na sociálnej sieti Twitter potvrdil termín podpisu prvej časti obchodnej dohody s Čínou. Aj tento ústretový krok mnohí vnímajú ako jeho snahu získať cenné politické body pred prezidentskými voľbami.

Niektoré prieskumy totiž v USA stále favorizujú Trumpa na získanie aj druhého funkčného obdobia v prezidentskom úrade.

Problém USA je totiž aj komplikovaný a zastaraný systém prezidentských volieb. Voľby totiž môže vyhrať kandidát, ktorý nezíska najväčší počet hlasov no uspeje v dôležitých štátoch. Na tomto pohorela v posledných voľbách aj demokratická kandidátka Hillary Clintonová.

Dubaj: svetelná šou a ohňostroj na budove Burj Khalifa

Jednej z najkrajších ohňostrojov tradične pre návštevníkov pripravili v Dubaji. V tomto turistickom centre Spojených arabských emirátov sa tradične centrom pozornosti stala najvyššia budova – Burj Khalifa.

Práve najvyššiu budovu využili nie len na ohňostroj, ale aj na svetelnú šou. Tá tradične do mesta pritiahne tisíce návštevníkov. Pozrite si celý ohňostroj na videu.

Sydney privítalo nový rok štýlovo. Veľkolepým ohňostrojom

Sydney už to má za sebou. Austrálske najväčšie mesto privítalo tradične nový rok ohňostrojom a to aj napriek požiarom, ktoré sužujú Austráliu.

Sydney nevynechalo tak ani tento rok povestný ohňostroj, ktorý odpaľovali z Sydneyského prístavného mosta. Veľkolepá šou aj tento rok trvala niekoľko minút a rozžiarila nebo nad prístavom v Sydney.  

Boeing mení vedenie. Generálny riaditeľ končí

Po tom ako naplno prepukol škandál ohľadom poruchových lietadiel Boeing 737 Max pristúpil americký výrobca lietadiel k radikálnej zmene.

Boeing v pondelok oznámil zmenu vo vedení spoločnosti. Z pozície generálneho riaditeľa odchádza Dennis Muilenburg. Odvolalo ho predstavenstvo.

Výmene generálneho riaditeľa zrejme súvisí práve s packaným modelom 737 Max. Po dvoch leteckých katastrofách pri ktorých zomrelo 346 ľudí, došlo k zastaveniu letov problémových lietadiel 737 Max.

Boeing až pod tlakom dôkazov priznal, že o chybe, ktorá sa zrejme podpísala pod nehodu, vedel už niekoľko mesiacov pred prvou nehodou.

Namiesto aby však lietadla odstavil tak pilotom pridal iba návod ako majú v prípade prejavenia chyby postupovať.

Zmena vo vedení

Boeing tak pred Vianocami pristúpil k výmene generálneho riaditeľa. Novým generálnym riaditeľom sa stane doterajší predseda predstavenstva – David Calhoun.

Na jeho uvoľnené miesto v predstavenstve postúpi Lawrence Kellner. Ten šéfoval napríklad leteckej spoločnosti Continental Airlines.

Boeing sa podľa vyjadrenia v tlačovej správe snaží aj výmenou vedenia stabilizovať situáciu. Boeingu totiž výrazne klesli objednávky a spoločnosť zrejme ešte čakajú nemalé náklady v súvislosti so súdnymi spormi po obetiach dvoch leteckých katastrof.

Vrátia sa?

Po odstavení problematických strojov Boeing 737 Max mnohé letecké spoločnosti dúfali v ich skorý návrat. To sa však nestalo. Lietadlá sú na zemi už niekoľko mesiacov a nič zatiaľ nenasvedčuje tomu, že by sa rýchlo vrátili do prevádzky.

Niektoré letecké spoločnosti nepočítajú s návratom problematických lietadiel skorej ako v polovici budúceho roka. Navyše je otázne či nimi budú chcieť pasažieri lietať.

Nový šéf Boeingu to tak nebude mať jednoduché. Bude musieť napraviť pošramotenú povesť Boeingu a navyše bude musieť vyriešiť aj stratenú dôveru zákazníkov. Mnohé letecké spoločnosti totiž zrušili objednávky na stroje amerického výrobcu a nové lietadlá radšej objednali u konkurenčného Airbusu.