Viac

    Spravodlivosť na ministerský spôsob. V Bratislave čakáte na očkovanie týždne, v Košiciach pár minút

    Národné centrum zdravotníckych informácii tento týždeň zverejnilo presné čísla čakajúcich na očkovanie. V Bratislave čaká niekoľkonásobne viac ľudí ako v Košickom a Prešovskom kraji.

    O očkovanie proti ochoreniu COVID-19 nie je rovnaký záujem. Najväčší záujem je podľa zverejnených údajov v Bratislavskom kraji, kde si na očkovanie aj poriadne dlho počkáte. Naopak najmenší záujem je v Košickom a Prešovskom kraji, kde je na „čakačke“ najmenej ľudí.

    Už dlhšiu dobu je ministerstvo zdravotníctva kritizované za očkovaciu turistiku, ktorú musia absolvovať tí čo jednoducho nechcú čakať dlhé týždne. Ministerstvo sa iba vyhovára, že chce zabezpečiť rovnakú dostupnosť vakcín vo všetkých krajoch. Opak je pravdou.

    Počty podľa trvalého pobytu?

    Prvým problémom pre priraďovanie počtu vakcín pre jednotlivé kraje je, že ministerstvo vychádza z trvalého pobytu ľudí. Lenže bežnou praxou je, že sa ľudia za prácou presúvajú do väčších miest. O očkovanie teda majú záujem tam, kde sa denne nachádzajú a nie v mieste trvalého pobytu.

    Najvypuklejšia je situácia  práve v hlavnom meste. Aj podľa starších štatistických dát, ktoré poskytli mobilní operátori v Bratislave môže byť až o 300 tisíc viac ľudí, ako tu má nahlásený trvalý pobyt. Logicky sa teda títo obyvatelia navyše hlásia na očkovanie v Bratislave.

    Na druhú stranu musia títo ľudia niekde chýbať. To sa ukazuje práve v regionálnych rozdieloch pri porovnaní jednotlivých krajov. Nedá sa vôbec hovoriť o tom, že súčasné nastavenie systému je spravodlivé.

    V Bratislave 61 tisíc v Košiciach 12-tisíc

    Podľa posledných údajov v Bratislavskom kraji čaká na prvú dávku vakcíny celkovo 61-tisíc ľudí. Pre porovnanie v Košickom kraji na prvú dávku vakcíny čaká len 12-tisíc ľudí. Ak si teda na očkovanie vyberiete Bratislavský kraj a máte napríklad do 40 rokov budete čakať niekoľko týždňov.

    Potvrdzujú to aj komentáre ľudí na Facebooku, keď dnes ministerstvo zdravotníctva prezentovalo skvelé čísla. V príspevku ministerstvo tvrdí, že ľudia z čakárne priebežne odchádzajú ako dostávajú termíny, ale to nie je pravda všade. Práve v Bratislavskom kraji síce odchádzajú ľudia z čakárne po zaočkovaní, ale aj noví pribúdajú. Niektoré vekové kategórie teda čakajú na očkovanie niekoľko týždňov.

    „Z Čakárne ľudia na jednej strane priebežne ubúdajú s tým, ako sú im prideľované termíny, na druhej strane do nej ďalší priebežne pribúdajú, pretože ľudia sa registrujú na očkovanie postupne,“

    uviedol rezort zdravotníctva na Facebooku.

    V Bratislave najväčší

    Dlhodobo je pritom záujem o očkovanie najväčší práve v Bratislavskom kraji. Ostatné kraje za Bratislavským krajom výrazne zaostávajú. Približne polovicu čakateľov má Žilinsky, Nitriansky a Trnavský.

    Na opačnej strane v počte registrovaných sú potom Banskobystrický, Prešovský a Košický kraj. V týchto krajoch nečaká na očkovanie ani štvrtina ľudí oproti Bratislavskému kraju. Boli to práve župani z Košického a Banskobystrického kraja, ktorí sa hlasno ozvali, keď ministerstvo oznámilo presun vakcín.

    Poukazovali na nespravodlivosť, pretože kraje s nízkym záujmom mali prísť o časť vakcín v prospech krajov s vyšším záujmom. Pozerali si však župani ako na tom stoja ich kraje? Uvedomujú si, že u nich sa na očkovanie nečaká a v Bratislavskom kraji sa čaká aj mesiac?

    Podľa záujmu

    Ministerstvo stále opakuje, že zaočkovať sa môžete dať kdekoľvek a nemusí to byť v mieste trvalého pobytu. Malo by, ale potom zabezpečiť rovnaké podmienky pre všetky kraje. Vychádzať v takomto prípade z počtu ľudí prihlásených na trvalý pobyt je doslova choré.

    Samozrejme prvoradé musí byť dosiahnutie kolektívnej imunity. Na neaktualizovanej štátnej stránke venovanej téme očkovania ešte stále svieti méta 60%. Už teraz však vieme, že toto číslo nám rozhodne stačiť nebude.

    Po piatich mesiacoch očkovania nie sme zatiaľ ani v polovici tejto méty. Odborníci pritom hovoria, že vzhľadom na šírenie mutácii budeme potrebovať dosiahnuť zaočkovanosť až 80%. Od tej sme ešte ďalej, keď podľa rezortu zdravotníctva je aktuálne zaočkovaných len 26% populácie nad 16 rokov. A toto číslo ešte klesne, keď prídu vakcíny pre mladšie deti. Aj tie totiž budú musieť prejsť očkovaním.

    Na jednu stranu tu máme kraje, kde je vysoká alebo vyššia ochota očkovania sa a kraje, kde je ochota minimálna. Ministerstvo by teda pri rozdeľovaní vakcín malo brať v úvahu aj záujem ľudí očkovať sa.

    Rovnako všade

    Pokiaľ teda v jednom kraji ľudia čakajú mesiac a v inom rovnako starý človek dostane termín obratom, nie je to asi ten správny postup. Ministerstvo chce byť spravodlivé a rozdeľovať vakcíny tvrdošijne podľa počtu obyvateľov.

    Týmto, ale diskriminuje tie kraje, ktoré o očkovanie majú záujem. Namiesto toho, aby sme teda čo najrýchlejšie zaočkovali najvyšší možný počet ľudí, tak stále očkujeme slimačím tempom. V okresoch na západe krajiny pre nedostatok vakcín a v okresoch na východe je síce vakcín dosť, ale nie je dosť ľudí ochotných sa očkovať.

    Nezabúdajme na druhú dávku

    Na prvý pohľad číslo čakajúcich v Bratislavskom kraji vyzerá možno prívetivo. Lenže netreba zabúdať na očkovanie druhou dávkou vakcíny. Na druhú dávku vakcíny v Bratislavskom kraji čaká ešte ďalších 95 tisíc ľudí na druhú dávku. Celkovo teda na vakcínu v tomto kraji čaká takmer 160-tisíc ľudí.

    Pri jednoduchej matematike to znamená v lepšom prípade 30 očkovacích dní. Netreba, ale zabúdať, že aj v Bratislavskom kraji postupne pribúdajú ďalší novo registrovaní na očkovanie. Mladšie ročníky teda skutočne môžu čakať ešte aj niekoľko týždňov a v horšom prípade aj niekoľko mesiacov.

    V čakaní na druhú dávku výrazne zaostáva len Trenčiansky kraj, kde na druhú dávku čaká len 56 tisíc ľudí. Ostatné kraje sa pohybujú od 67 do 81 tisíc. Tomu však pomáha práve aj očkovacia turistika, keď mnohým ľuďom jednoducho došla trpezlivosť a rozhodli sa dať zaočkovať v inom ako Bratislavskom kraji.

    Na vlastnej koži

    Na vlastnej koži som žil aké je to čakať na termín v Bratislavskom kraji. Na očkovanie som sa do čakárne prihlásil hneď ako ju ministerstvo otvorilo. Dokonca som si kvôli tomu v noci privstal. Ani po niekoľkých týždňoch však neprišiel termín.

    Zmena nastala až keď som si medzi okresy pridal Košice. Päť minút po uložení mi prišiel termín hneď na nasledujúci deň a to dokonca na ráno. Z toho mi vychádza, že ešte ani na nasledujúci deň nemali v Košickom vakcinačnom centre obsadené termíny.

    Potvrdil mi to aj druhý pokus. Prvú registráciu som totiž zrušil a s odstupom asi hodiny urobil druhú registráciu. Opäť som vybral aj Košice. Opäť mi takmer okamžite prišiel termín – bol len o 20 minút neskôr ako prvý. Očkovanie som teda nakoniec absolvoval 400 kilometrov od svojho domova.

    Flexibilita

    Ministerstvu zdravotníctva však flexibilita vôbec nič nehovorí. Štátny moloch to dokázal už niekoľko krát. Veď na aktualizáciu covid automatu sme čakali niekoľko mesiacov. Vzápätí po jeho predstavení navyše prišla informácia o ďalších pripravovaných zmenách.

    Ministerstvo už niekoľko mesiacov vie, že v niektorých krajoch je problém s termínmi. Už niekoľko mesiacov počúvame ako sa to bude riešiť. Nič sa nedeje a ľudia sa teda húfne presúvajú nie z okresu do okresu, ale z jedného kraja do druhého. Cestujú stovky kilometrov, aby sa mohli čo najskôr zaočkovať.

    Palec dole musí ministerstvo jednoznačne dostať aj za absentujúce potvrdenie o očkovaní v angličtine. To si skutočne ministerskí úradníci mysleli, že nám v zahraničí bude stačiť papier v slovenčine? Veď mnoho Čechov má s naším jazykom problém a nerozumie mu a nie to ešte po prekročení rakúskych alebo napríklad maďarských hraníc.

    Bohužiaľ na Slovensku sa stále mnoho vecí robí na poslednú chvíľu a bez rozmyslu. A riešenie problémov trvá rezortu aj niekoľko mesiacov. Ostáva len dúfať, že napriek zbabranej očkovacej stratégii sa zaočkuje dostatok Slovákov, aby sme sa vyhli ďalším lockdownom.

    Milanhttps://www.slobodnaeuropa.eu/
    Sledujeme to najdôležitejšie z diania doma aj vo svete, vo svete technológií a tiež vo svete peňazí. SlobodnaEuropa.eu pre slobodu informácií...

    ZANECHAŤ ODPOVEĎ

    Zadajte svoj komentár!
    Zadajte svoje meno tu