Viac

    COVID zabíjal najviac. Od začiatku roka zabil takmer 10 tisíc ľudí

    Na následky ochorenia COVID-19 zomrelo za prvé tri mesiace tohto roka viac ľudí, ako na tradične najčastejšiu príčinu úmrtí – choroby obehovej sústavy.

    Slovensko
    391,420
    Potvrdené prípady
    Updated on 24. June 2021 10:23
    Slovensko
    12,502
    Úmrtia
    Updated on 24. June 2021 10:23
    Slovensko
    727
    Aktívne prípady
    Updated on 24. June 2021 10:23
    Slovensko
    378,191
    Vyliečení
    Updated on 24. June 2021 10:23

    Takmer štyri pätiny zomretých na koronavírus boli seniori nad 65 rokov. Z regionálneho hľadiska mal COVID-19 najvážnejšie dôsledky v Nitrianskom kraji. Nová infekcia súčasne v porovnaní s päťročným priemerom pokryla takmer celú nadúmrtnosť.

    Infekcia COVID-19 spôsobila na Slovensku v 1. štvrťroku tohto roka úmrtie 9,4 tisíca ľudí, čo predstavovalo 39 % percent z celkového počtu úmrtí zaznamenaných v krajine (zomrelo vyše 24-tisíc osôb). Znamená to, že štyri z desiatich úmrtí na Slovensku spôsobil koronavírus. Nová infekcia bola súčasne najčastejšou príčinou úmrtí spomedzi všetkých príčin a predbehla aj choroby obehového systému či nádory, ktoré patria dlhodobo k dvom najčastejším príčinám úmrtí na Slovensku. Vyplýva to z predbežných údajov o príčinách úmrtí za 1. štvrťrok 2021, ktoré aktuálne zverejnil Štatistický úrad SR.

    Obehová sústava druhá

    Spolu s minuloročnými 4-tisíc obeťami pandémie tak koronavírus ku koncu marca 2021 spôsobil v súhrne na Slovensku úmrtie takmer 13,4 tisíca osôb.

    „COVID-19 bol najčastejšou príčinou úmrtí v každom z prvých troch mesiacov roka 2021, je to nový fenomén. Počas posledných mesiacov roka 2020 bol ešte na druhom mieste za chorobami obehového systému. Tie na Slovensku dlhodobo dominujú príčinám úmrtí,“ 

    spresnila Zuzana Podmanická, riaditeľka odboru štatistiky obyvateľstva ŠÚ SR.

    Najviac úmrtí v absolútnej hodnote spôsobil koronavírus v januári, keď mu podľahlo 3,4 tisíca osôb. V dvoch nasledujúcich mesiacoch počet obetí klesal. Druhou najčastejšou príčinou úmrtí v prvom štvrťroku boli choroby obehovej sústavy, podieľali sa na 33 % úmrtí, nasledovali nádory (13 %), choroby dýchacej sústavy (6 %) a choroby tráviacej sústavy (3 %). Týchto päť najčastejších príčin spôsobilo spolu 93 % úmrtí. Príčiny úmrtí sa klasifikujú podľa 22 skupín ochorení Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH).

    Koronavírus pokryl celú nadúmrtnosť

    Záujem o príčiny úmrtí je spojený aj s hľadaním odpovedí na otázky, ako pandémia celkovo zmenila úmrtnosť v SR, najmä akú časť nadúmrtnosti pokryl koronavírus, respektíve či sa nadúmrtnosť prejavila aj pri iných, tradičných príčinách úmrtí.

    Porovnanie počtu úmrtí s priemerom prvého štvrťroka predošlých piatich rokov potvrdilo nadúmrtnosť na úrovni 9.380 osôb (nárast o 63 %). Počet zomretých na COVID-19 (9.355 osôb) v prvom štvrťroku je tak takmer identický s hodnotou nadúmrtnosti.

    Vývoj počas jednotlivých mesiacov však nebol rovnomerný. V januári úmrtia spôsobené infekciou COVID-19 pokrývali nadúmrtnosť na 88 % a zvyšná časť nadúmrtnosti patrila iným príčinám. Išlo najmä o choroby obehovej či dýchacej sústavy.

    Vo februári a v marci koronavírus dokonca prevyšoval celú hodnotu nadúmrtnosti: vo februári len nepatrne o 0,4 %, ale v marci až o 18 %.

    „Znamená to, že počty úmrtí spôsobené inými významnejšími príčinami v porovnaní s priemerom predošlých rokov poklesli,“ 

    doplnila Z. Podmanická.

    Menej na choroby obehovej sústavy

    V marci bol zaznamenaný znížený počet úmrtí na choroby obehovej i dýchacej sústavy a tiež výraznejší pokles počtu zomretých na nádory, ktorý je však evidentný už od začiatku roka.

    Zaujímavé je tiež porovnanie úmrtí na konkrétne príčiny v porovnaní s vývojom v predošlých rokoch.

    Počet úmrtí na tradične najčastejšiu príčinu – choroby obehovej sústavy (kardiovaskulárne choroby) – bol výrazne vyšší (o 23 %) ako v predošlých rokoch najmä v januári 2021. Vo februári bol tiež vyšší, ale len o 7 % a v marci už zaznamenal pokles o 2 %. Podobne na choroby dýchacej sústavy sa zomieralo viac ako v minulosti, najmä v januári a februári (o vyše 20 %). V marci už nastal pokles voči priemeru o 7 %.

    Pozitívny trend zaznamenal počet zomretých na nádory, ich počet sa počas prvých troch mesiacov v porovnaní s priemerom znížil o 10 až 17 %, najviac vo februári. Pokles zaznamenali tiež vonkajšie príčiny smrti (šiesta najčastejšia príčina), kam patria napríklad úmrtia na následky havárií či úrazov, ktoré v spomínaných mesiacoch klesli od 13 % do 24 %, najvýznamnejšie v marci.

    Úmrtia na nádory významne poklesli

    Z hľadiska jednotlivých vekových kategórií zomrelo v 1. štvrťroku na následky ochorenia COVID-19 najviac ľudí vo veku nad 65 rokov.

    „Seniori v poproduktívnom veku predstavovali takmer osem z desiatich obetí infekcie COVID-19. Najvýraznejší podiel na celkovom počte obetí vírusu mali starší seniori nad 75 rokov (49 %), nasledovali mladší seniori (30 %),“ 

    zdôraznila Z. Podmanická.

    Ľudia v produktívnom veku predstavovali 21 % obetí tohto ochorenia. Následkom koronavírusu podľahli aj 4 deti vo veku do 14 rokov.

    Posuny nastali aj pri ostatných príčinách. Nárast počtu zomretých na kardiovaskulárne choroby sa prejavil u ľudí v produktívnom i v poproduktívnom veku. Najvýraznejšie v podskupine mladších seniorov od 65 do 74 rokov, kde zvýšenie voči predošlým rokom dosiahlo 22 %.

    Pri nádoroch došlo k zníženiu počtu úmrtí v oboch vekových skupinách. Zaujímavosťou tiež je, že v skupine ľudí v produktívnom veku tento pokles predstavoval až štvrtinu z hodnôt predošlých rokov.

    Najhoršie dopadol Nitriansky kraj

    Z regionálneho hľadiska sú vhodné porovnania cez relatívne ukazovatele, napríklad počet zomretých na 100-tisíc obyvateľov, ktoré zohľadňujú rôznu veľkosť populácie v jednotlivých regiónoch.

    Koronavírus najvýznamnejšie zmenil štatistiky úmrtnosti v 1. štvrťroku v Nitrianskom kraji. Následkom tejto choroby podľahlo až 950 osôb na 100-tisíc obyvateľov kraja. Prvenstvo má tento región aj v absolútnom počte úmrtí na COVID-19 s takmer 1,6 tisíca obeťami. Vývoj počas jednotlivých mesiacov mal tento kraj značne nevyrovnaný. Kým v januári spôsobil COVID-19 úmrtie 1,7 tisíca osôb na 100-tisíc obyvateľov, v marci to bolo už len 323 úmrtí na 100-tisíc obyvateľov. V tomto roku ide o najvyššiu a zároveň najnižšiu mesačnú hodnotu tohto relatívneho ukazovateľa.

    Naopak, najpozitívnejší vývoj zaznamenal Žilinský kraj s mierou úmrtnosti na koronavírus v 1. štvrťroku 469 osôb na 100-tisíc obyvateľov, čo je menej ako polovičná hodnota najhoršieho regiónu. 

    „Žilinský kraj bol zároveň jediným z ôsmich slovenských regiónov, v ktorom počas prvého štvrťroka zomrelo viac ľudí na choroby obehovej sústavy, ako  na následky ochorenia COVID-19,“ 

    podotkla Z. Podmanická.

    Nitriansky kraj bol súčasne lídrom aj v miere úmrtnosti na kardiovaskulárne choroby (783 zomretých na 100-tisíc obyvateľov).

    Ján
    Sledujeme to najdôležitejšie z diania doma aj vo svete, vo svete technológií a tiež vo svete peňazí. SlobodnaEuropa.eu pre slobodu informácií...

    ZANECHAŤ ODPOVEĎ

    Zadajte svoj komentár!
    Zadajte svoje meno tu